1. kapitola
Keď sa ráno zobudím,natiahnem sa za teplým telom Caroline,no cítim len studenú prikrívku. Zdesene sa postavím a rozhliadnem sa po jednoduchej izbe.Carol nikde nevidím. Zbehnem po schodoch.Strach vo mne narastá a cítim zúfalstvo. Viem,že to nieje normálne ale žijeme v ťažkej dobe. Som Charlotte Evansová a žijem v dvanástom obvode v ríši Panem. Je to chudobný obvod,kde ľudia pojujú omkúsok chleba. Vyhladované deti,na ktorých koža len vysí,žobrajú na ulici. Ich rodićia si zarábajú ako už oni uznajú za vhodné. Prevažná časť mužov pracuje v bani. Uhlie. Na toto je zameraný náš obvod.
„Caroline!“ skríknem keď ju neviem nájsť v malem dome,ktorý vyzerá že každú chvíľu spadne. Zdesene sa chytím za brucho a snažím sa potlačiť úskosť.
„Mami! Kde je Carol?“ podídem k mame ktorá spí na stole azatrasiem s ňou. Unavene zdvihne hlavu a urpie na mňa oči zahalené v hmle. Zase si vzala pilulky. Po smrti nášho otca sa zrútila. Od mojich 11 rokov živím svoju rodinu. Chodím na lov,predávam na čiernom trhu. Robím všetko preto aby moja malá sestrička prežila. S mamou sa 4 roky nerozprávam,len ked to je nevyhnutné. Hnevám sa na ňu zato,že to nezvládla a my s Carol sme boli odkázané samy na seba.
„Ona tu nieje?“ zmätene pokrúti hlavou a mne sa z hrdla vydrie zavrčanie.
„Choď do hája.“ Zahundrem.
„Takto by si sa nemala s mamou rozprávať.“ Ozve sa spoza mňa hlas ako zvončeky a mne sa od úľavy podlomia kolená.
„Carol!“ pribehnem k nej. „Kde si dočerta bola?! Vieš ako som sa bála?!“
Keď zazriem na jej tvári vinu trochu sa preberiem. Nemôže zato. Zbadám v jej rukách džbán mlieka. Len šla po mlieko.
„Prepáč,prehnala som to Carol,ale musíś byť opatrná.“
„Char,nemusíš sa o mňa báť. Viem sa o seba postarať.“Usmeje sa a naleje mame pohár mlieka. Utrie jej čelo od potu a prinúti je prehltnúť suchý chleba. To je jediná naša potrava. To mi pripomenulo,že musím ísť na lov. Z rohu miestnosti som si vzala luk a tucet šípov. Luk mi vyrobil otec a taktiež ma na ňom naučil strieľať. Po tom čo zomrel sa stal našou jedinou nádejov na prežitie.
Prechádzam cez dvanásty obvod a prizerám sa na tých zničených ľudí. Odkedy prezident Kayle dal vybert z každého odvodu všetku potravu ako dane,ľudia žijú biedne. Každy týždeň sem prídu volaci zo Sídla a vyberaju ich. Kto odmietne zaplatiť,umrie. Prechádzam až k drôtenému plotu za ktorým sa rozprestiera les. Môj druhý domov. Pytliačiť na pozemku mimo obvodu je zakázané a trestá sa smrťou. Preto si musím dáva´t sakra pozor. Ľudia v obvode ma kryjú,pretože im dennodenne prinášam čerstvú zver,lenže Mierotvorcovia ma na mieste zabijú. Mierotvorcovia sú špeciálne vycvičení muži. Sú naprogramovaní na zabíjanie,nepoznajú zľutovanie. Sú poverení poriadkom v obvodoch. Keď zlyhajú,zabijú ich. Taký je kolobeh života. Zlyháš ty,zabijú ťa. Zlyhajú oni,zabijú ich. A tak to ide do nekonečna. Preto základne pravidlo ako prežiť v tomto svete je nezlyhávať. Prehodím si luk so šípmi a vyleziem na strom,ktorý siaha tesne nad úroveň plota a zoskočím dolu. Dopadne mäkko ako maćka. Vezmem luk a úplne vypnem hlavu. Toto je jediná činnosť,ktorá ma robí skutočne śťastnou,v ktorej som vážne dobrá. Naplní ma ma pocitom,o ktorý som ukrátená. Keď chcem uloviť niečo poriadne tak musím prestať rozmýśľať ako človek.Musím rozmýśľať ako zviera. Zavriem oči a zhlboka sa trikrát nadýchnem. Po tvári sa mi rozleje úsmev a vykročím do lesa.
Je krásny slnečný deň a vlese to naplo žije. Vtáci spievajú a poletujú mi nad hlavou pomedzi husté koruny stromov,ktoré prepúšťajú len malú časť slnešných lúčov. Vdychujem vôňu zeleej trávy a kvetov a cítim sa taká voľná ako už dávno nie. Les je jediné miesto,kde sa cítim byť sama sebou. Kde sa nemusím od strachu zabedňovať v dome a hladovať. Zastanem,keď zbadám statného jeleňa,ktorý práve prežúval kúsok trávy. Bolo mi ľúto zabiˇtak krásne zviera. Buď on alebo my. Natiahla som luk so šípom azamierila som. Bola som is istá,že trafím,nikdy som neminula. Vzduchom zasvišťal šíp a jeleň sbadol na zem. Bolo to rýchle,no zato úspešné. Usmiala som sa pri myšlienke na chutnú večeru,ktorú opäť pripravujem ja. Založila som si luk na chrbát a spravila som krok k jeleňovi keď sa niečo v nedalekých kríkoch pohlo. Okamžite som ztuhla na kameň a strach mi stisol srdce. Potichu som si opäť vzala do ruky luk a vybrala som šíp.
„Ten jeleň mal byť môj.“ Z kríkol vyšiel nejaký chlapec. Napriahla som šíp pripravená okamžite vystreliť. Nemala som ponatia či je to priateľ alebo nepriateľ.
„Ale no tak. Hádam ma nechceš zabiť? Sme tu z rovnakých dôvodov.“ Zdvihol ruky nad hlavu a uškrnul sa. Ruka mi trochu poklesla ale luk som mala stále nastražený.
„Kto si?“ spýtala som sa tvrdo. Chcela som mu dať najavo,že sa ho nebojím. Opak bol pravdou. Mala som plné gate.
„Som Ronie. Aj by som ti podal ruku,kebyže ma nechceš zabiť. A ty si kto?“
„Charlotte.Čo tu robíš?“
„Ako som povedal,som tu z toho istého dôvodu ako aj ty. Snažím sa uživiť rodinu.“
„Ty si z dvanásteho obvodu?“ spýtala som sa prekvapene. Nikdy som ho tam nevidela.
„Ano. Bývam za čiernym trhou už skoro pri hraniciach obvodu.“
Pomaly mi ruky poklesli.
„Chodíš tu často?“
„Som tu skoro každý deň. Presne ako ty. Viackrát som ťa sledoval,Charlotte. S lukom to naozaj vieš.
Začervenala som sa. On ma sledoval ako som lovila? Musela som priznať,že to bol pekný chlapec. Vysoká,vyśportovaná postava. Neposlučné hnedé vlasy,veselé hnedé oči s prekvapivo živým výrazom. Takéto oči v dvanástom obvode nenájdete na každom rohu.
„Ty si ma sledoval? Prečo?“
„Nudil som sa.“ Pokrčil plecami a tvárou sa mu opäť natiahol úsmev.
„Ulovil som pár veverićiek a nazbieral nejaké bylinky. Mali by sme s tade vyraziť skôr ako nás prekvapia mierotvorcovia. Čo ty na to?“
Naklonila som hlavu nabok a skúmala každý jeden kúsok jeho tela.
„Charlotte?“
„Čo?“ jeho pobavený hlas ma prebral.
„Jasné,poďme.“
Odložila som si luk. Neviem prečo ale cítila som sa bezpečne. Nemala som pocit,že by sa ma chystal zabiť.
Usmial sa a ja som pocítila divný pocit v bruchu. Čo to do čerta je?!
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj narazila som na tuto stránku a rozhodla sa prečítať si nejake tie tvoje vytvorí. Prečítala som si to. Mám pozitívne správy ale aj negatívne. Pozitívne: pekne píšeš. Dobre že si si vymyslela nove postavy. A máš dobry vku Hunger Games alebo skôr Hry o zivot to je super. Teraz tie negatíva: úplne ale totálne si to opísala ako s knihy. Čakala som že tam das aj niečo svoje, ale ty to máš skoro úplne identické. Katniss Everdeen sa tiež ráno zobudila aby našla svoju sestru Prim. Katnissina a Primina mama sa tiež zrútila po smrti otca ktorý pracoval v bani. Katniss tiež chodila na lov a stretávala sa tam s Galom. Ty si tam dala Ronnie. Moc si ma nenachádza ale som zvedavá ako to bude pokračovať. Takze som zvedavá na ďalšiu kapitolu :-)
Re: Hunger Games? To myslíš vážne?
(autor, 6. 7. 2013 15:31)Ja viem. tym som sa iba inšpirovala. Ale dej bude uplne iny:) Nebudu tam žiadne hry ako v knihe taktiež tam pribudnu celkom nove postavy a aj celá táto poviedka skončí uplne inak
Hunger Games? To myslíš vážne?
(Sisa, 22. 6. 2013 22:15)