Hlas
Plakala.
Zúrivo.
Nešťatsne.
Bolestne.
Nemá dôvod žiť. Sľúbil jej to! Sľúbil jej že nezomrie! Porušil to čo jej sľúbil.Porušil to a nechal ju tu samu so zlomeným srdcom. Pamätala si na na to akoby to bolo včera a nie pred rokmi.
S Harrym a Ronom sa prechádzali po Šikmej uličke živo sa rozprávajúc. Smiali sa.Boli šťastní.Harry sa rozbehol a vzal Hermionu do náručia pričom sa s ňou zatočil.
- Nemali by ste sa tu takto premenádovať. Mohli by vzniknúť reči.- žmurkol na nich Fred. Nevie prečo ale zrazu sa cítila divne. Rozmýšľala aké ma na sebe šaty alebo či dnes vyzerá dobre. Jeho pohľad ju úplne prepaľoval.
Celú noc potom nad ním rozmýšľala. Celé dni jej víril v hlave. Rozprávala sa s Georgom ktorý jej povedal, že Fred nebol vo svojej koži. Stále behal pred obchod len aby sa uistil že nejde. Všetko mu padalo zrúk a keď sa spomenulo jej meno celý sčerveňel.
A tak sa to stalo. Prvý krát ju pobozkal. Pozval ju na večeru do krásnej reštavrácie. Keď ho videla ako tak stojí v bledomodrej košeli a ružou v ruke, vedela že ho chce. Že chce iba jeho. Tancovali spolu, jedli zabávali sa. A tak to prišlo. Odprevadil ju domov a pobozkal ju. Zamilovala sa do neho ako do nikoho iného. Milovala ho celý svojím srdcom. A aj on miloval ju. Pamätala si aj tento deň.
-Si strašná! Vôbec mi neveríš!- durdil sa Fred keď mu brala z rúk kladivo, ktorým sa snažil zabiť klinec do steny. Zasmiala sa. Smiech. Svoj vlastne smiech už dlho nepočula.
-Verím ti najviac na svete. Lenže keď máš ty v ruke kladivo všetko pre teba vyzerá ako klinec.-
-Ale čo. Tak aby si sa tým klincom nestala aj ty.- zaškeril sa a hodil sa na ňu. Dopadli na posteľ kde ju objal oboma rukami.
-Milujem ťa Hermiona Grangerová. Celým svojím srdcom i dušou.- a pobozkal ju.
Miluje ju. On ju miluje získala si chlapca o ktorého stáli všetký dievćatá. Veľmi dobre si pamätala ako sa nad ním rozplývala Angelina. Ako sa rozplývala nad jeho stále strapatými vlasmi. Musela sa usmiať. Naozaj ich mal stále strapaté. Dokonca aj keď bol dospelý.
Lenže toto všetko už boli iba spomienky. Bolestné spomienky ktoré ukazovali jej najkrajśie časti života. Nemala by na tieto chvíle spomínať rada? Zrejme áno, lenže to práve nedokázala. Stále keď si v mysli vynorila jeho tvár do jej zlomeného srdca sa zabodlo 100 ďalších črepín.Porušil sľub a umrel v bitke aby ich zachránil. Pamätala si utešujúce slová od všetkých Weasleyovcou ktoré hovorili cez slzy. Pamätala si na tie objatia plné bolesti a strachu.
Prvé dni boli strašné. Nejedla, nespala, nepila, len plakala. Stále dokola. Až rozhovor z Nevilom ju prebral. Rozprávali sa dlho, predlho lebo on jediný ju chápal. On jediný stratil význam svojho života. Svoju lásku, Lunu. Tento rozhovor pomohol obom, aspoň trošku stíšil bolesť lenže neutĺmil ju úplne.
Otázkou je či sa jej ešte oplatí žiť. Má tu ostať? Má na to nejaký dôvod? Alebo sa pobrať za ním. Čaká ju tam niekde. Tým si bola istá. Stačilo sa rozhodnúť.
-Mami? Prídeš mi prečítať na dobrú noc?- ozval sa spoza nej jej syn Hugo.Rýchlo si utrela oči aby nevidel že plakala a so sileným úsmevom sa otočila k nemu.
-Samozrejme, za chvíľočku som tam.-
Jej syn Hugo. Ako na neho mohla zabudnúť? Hugo je presná kopia svojho otca. Pri pohľade na neho opäť videla Freda so smejúcimi sa očami a śibalským úsmevom od ucha k uchu.Áno, má dôvod prečo tu ostať. Má tu Huga. On ju tu bude držať až kým sa nevyplní jej čas. On je jej útechou, jej antibiotikami na bolesť.
Fred si vzal jej srdce spolu s jeho posledným výdychom. Vzal ho a zobral ho so sebou na miesto kde ju čaká. Čaká ju tam aby jej mohol vrátiť jej rdce a aby mohli byť šťastný. Už navždy. Počká ju tam.Lebo ona ma ešte stále dovod prečo žiť. Ich syna Huga.
Hermiona sa postavila, poutierala si oći, nahodila úsmev a vykrošila do synovej izby.
On ju tam poćká. Možno bude čakať dlho, možno krátko ale dočká sa. A budú śťastný. Už navždy.