Stvorení pre seba
Menšia jednorázovečka. Darček odo mňa,keď tu už máme toho Mikuláša.:D
Lilly Evansová/James Potter
„Evansová.Už máš partnera na dnešný ples?“ vbehol mi do cesty Potter. Zamraćila som sa. On je tak nechutne dotieravý.
„Nie, a teraz uhni.“ Chcela so kľudne, dalej pokračovať v chôdzi ale on mi zatarasil dvere. Zaťala som zuby. Mala som veľmi blízko ku použitiu neodpustiteľnej kliadby.
„Potter, zmizni.“ Precedila som pomedzi zuby a zvierala prútik vo vrecku,čo neušlo jeho pozornosti a uškrnul sa. Ruka mu reflexívne vyletela do vlasov a našuchoril si už aj tak dosť strapaté vlasy. Lenže na ňom to vyzeralo straśne dobre. To musela pripustiť aj ona. To že ho neznáśa neznamená, že si ho nevšíma.
„Poď so mnou na ples, Evansová.“ Usmial sa na mňa no tentoraz namiesto úškrnu použil nádherný úsmev z ktorého s ami podlamovali kolená.
„Nie. Nikdy.“
„Ale no ták.“ Použil psie oči a ja som mala čo robit aby som s amu nehodila okolo krku. Zaťala som zuby. Niesom žiadny slaboch.
„Nie. E teraz uhni, Ak si to tvoja veľkonadutenstvo nevšimlo dosť sa ponáhľam.“
„Nie. Neuhnem z tade ak nebudeš súhlasiť.“
Už dávno zvonilo a ja som vedela, že ak budem meškať na veštenie ostanem po škole. A to sa nemohlo stať. Netrpezlivo som prešlapovala z nohy na nohu a rozmýšľala.Jeden večer. To nieje také strašné.A prinajhoršom sa z toho vykrútim s výhovorkou,že mi prišlo zle.
„Fajn. A teraz uhni.“
„V stupnej hale o 8smej,Evansová!“ usmial sa a odstúpil od dverí. Neprešla som ani pár krokov, keď som poćula radostný výkrik a následné: „Áno! Konečne!“ musela som sa zasmiať. Veď to možno nebude také zlé. Vlastne na ten ples s ním aj chcem ísť. Dobrých 7 rokov jeho neodbytné pokusy ignorovala ho a nenávidela z celej duše no posledné mesiace som akosi obmäkla. Pri jeho úsmeve sa mi roztriasli kolená a začala som sa červenať keď na mňa pozeral.
Celé vyučovanie som bola v akomsi tranze. Nevnímala som ani slovo z učiteľových výkladov čo u mňa nebolo vo zvyku. Ale momentálne mi to bolo jedno. Mňa viac trápilo to ćo si oblečiem!
„Toto alebo toto?“ ukázala som śaty svojej najlepšej blon´davej kamarátke ktorá si momentálne žehlila vlasy pred zrkadlom. Zbežne ich prebehla pohľadom.
„Tie biele.“
Obliekla som si ich. Boli to veľmi pekné śaty aj keď na moje gusto trochu dosť odvážne. Jemná úplne biela látka. Bez ramienok a na prsiach boli stiahnuté takže im dodávali veľmi vábový vzhľad. Pod prsiami bola malá mašlićka a od nej śaty voľne spadali nad kolená. Na nohách mala biele vysoké topánky na platforme. Ramiena zdobené bielymi perlićkami sa jej obtáčali okolo lýtok. Pozrela som sa do zrkadla a kriticko som to zhodnotila. Nebolo to zlé ale keď som sa pozrela na Lucy tak som vedela, že dnes zažiari ona. Upravovala si volánik na jje čiernych śatách a mňa to neskutočne rozčuľovalo,kedže vyzerala dokonale. Po pár minútach chvalabohu prestala inak by som sa neovládla a musela by som zasiahnuť.
„Tak ćo povieš?“ otočila sa ku mne s dokonalým úsmevom a mňa od závisti pichlo pri srdci. Ako môže byť niekto tak dokonalý? Veď to je proti prírode! Rozhodla som sa,že dnes ostanem v jej tieni. Tam mi bude najlepśie.
„Si dokonalá.Ako vždy.“ Odvrkla som a v mojom hlase som cítila štipku nepriateľstva. Lucy sa milo usmiala.
„Ale no tak Lilly. Si nádherná. James z teba odpadne,ver mi.“
„Prećo by mi malo záležať čo si o mne bude myslieť Potter? Mne je to úplne jedno.“ Ledabolo som mykla plecami a venovala som sa svojim vlasom.
„Jasné.A ja som Dumbledorova babićka.“ Smiala sa Lucy a ja som na ňu śkaredo zagánila.
PO dlhom uvažovaní som sa rozhodla, že si vlasy jemne stočené necham rozpustené. V jemných vlnách mi splývali na chrbte apri každom pohybu jemne šteklili. Bol to príjemný pocit.
„Lilly, nechcem ťa hnať ale už meškáme 5 minút.“
„Čože?! Čo si mi to nepovedala skôr?!“ nerada meškám. Rýchlo som s azbežne preletela pohľadom a rozbehla som sa do vstupnej haly. Pred schodami som spomalila a napravila si śaty. V bruchu som zacítila nervozitu. Och bože, toto nezvládnem. Pri mojom śťastí sa potknem o vlastnú nohu a zkotúľam sa dole rovno pod Potterove nohy. To by bol dosť akčný príchod no nie?
„Lilly neboj sa.“ Stisla ma za ruku Lucy a zišla dole po schodoch kde ju ćakal nedočkavý Sirius. Hodili sa k sebe. O jej srdce sa Sirius pokúśal už dlho, kedže ona jediná nepodľahla jeho čaru. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly zchádzala dolu po schodoch. James sa otočil a sánka mu spadla až dole po kolená. Musela som sa usmiať. Nie ćasto sa stáva že Potter ostane stáť s otvorenými ústami. Musela vyzerať dobre, kedže saregistrovala ako Sirius obdivne pískol. To jej dodalo sebavedomie.
„Zavri ústa Potter.“ Zasmiala som sa a štuchla ho lakťom do rebier.
„Evansová, si nádherná.“ Zašepkal potichu.
„Poď už lebo zmeškáme.“ Sklonila dolu hlavu a opäť ju pohltila červeň.
Úvadzací ceremonál bol rýchly a strućný. Zaželali nám príjemnú zábavu a dobrúc chuť do jedla. Všetci sme sa najedli a Lucy vytiahla Siriusa na parket.
„Seknem im to, ćo povieš?“ spýtal sa zrazu James. Obaja sme na nich hľadeli.
„To teda hej. Prajem im to.“ Myslela som to úprimne. Siriusa mám celkom rada. Keď sa správa ako človek.
„Poď tancovať.“ James ma chytil za ruku a aj napriek mojim nesúhlasom sme skončili uprostred parketu. Šla veľmi rýchla a rytmická pesnića.
„Vyzeráš komicky.“ Smiala som sa na Jamesovi keď predvádzal nejaké divné tanečné kreácie.
„No tak odviaž sa trochu Evansová. Alebo na to nemáś?“ opáť ten jeho úsmev. Započúvala som sa do hudby a nejako to ślo samo. O pár sekúnd sme obaja skákali ako besní. Narážali sme o seba, točili sa a skákali. Bolo to skvelé. Hlavne keď sa k nám pripojili Lucy a Sirius. Úplne sme sa vybláznili a ke´d pustili pomalšiu pesnićku nechcelo sa mi prestať skákať, ale skákať na pomalú, romantickú pesnićku kde je každý okolo tebe zavesený na svojom partnerovi je predsa len trošku divné. Tak som prestala skákať a len som pozerala do Jamesových krásnych oči. Lucy a Sirius sa od nás vzdialili.
„Tak Evansová? Čo povieš na valčík?“ ani nečakal na odpoveď. Cítila som jeho ruky ako sa mi obmotali okolo pásu. Ani neviem ako no zrazu sme sa k sebe tisli akoby sme tu boli len my dvaja. Nevedela som si pomôcť ale sakramentsky sa mi to páćilo. Páćilo sa mi k nemu tisnúť, páćilo sa mi pozerať do jeho hnedých očí, páčilo sa mi dýchať jeho vôňu. Páčil sa mi on. Musela som si to priznať. Príliž dlho som sa snažila samu seba presvedčiť o opaku ale nešlo to.
„Si tak krásna.“ Zašepkal mi do ucha.
„Ani ty niesi na zahodenie.“ Zapriadla som mu do ucha načo sa ticho zachechtal. Trochu sa odomňa odtiahol a zahľadel sa mi do oćí.
„Tak dlho som na toto ćakal. Už som strácal nádeje. Myslel som si, že sa mi to nikdy nepodarí. No a pozri sa na nás teraz. Kto by si pomyslel,že práve my budeme takto tancovať.“
„Aj pre mňa je to stále záhadou.“
„Lilly. Ľúbim ťa.“ Povedal sladko amne sa skoro podlomili kolená.
Usmiala som sa. Vedela som čo mu na to odpovedať. Bolo to také prirodzené.
„Aj ja teba.“ Prelomil tú malú vzdialenosť medzi nami dvoma a pobozkal ma. V bruchu sa mi rozlietali motýliky a ja som sa cítila nádherne. Nechcela som aby táto chvíľa prestala.
Keď sa odtiahol nesúhlasne som zavrćala, čím som u neho vyvolala smiech.
„Ale no tak, Evansová. Myslím, že sa nie je kde ponáhľad. Takýchto bozkov dostaneš ešte veľa.“
"Nenávidím ťa, James Potter."
"To je dobre. Nenávisť je vášnivý pocit."
"Chceś vášeň? Vražda je zločin z čírej vášne."
Jamesovi trochu klesol úsmev a spýtal sa s obavami v hlase.
"To ma vážne tak veľmi nenávidíš?"
Musela som sa zasmiať jeho obavám.
"Ano, ty hlupáčik. Veľmi ťa neznášam preto, lebo mi nedáś spávať."
James sa śiroko usmial. "Ľúbim ťa."
"Navždy?"
„Navždy“ a opäť spojil naše pery. Vtej chvíli pre mňa všetko zmizlo. Boli sme len my dvaja, uprostred parketu. Dúfala som, že navždy.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zehlicka na vlasy v 70.rokoch (priblizne vtedy sa to podla knihy odohravalo) :D vtedy ani netusili ze nieco tak bude existovat, mohla si tam aspon napisat ze si kuzlom upravili vlasy alebo volaco podobne... Inak poviedka celkom fajn... A ten vyraz "skakali ako besny" si si tiez mohla odpustit.... Poviedky pises vynikajuce, ale aspon sa zamysli co pises bude to omnoho krajsie a skus trochu rozvit dej :)
hp
(eliz, 10. 12. 2012 19:03)