1. kapitola
Znechutene som hľadel na svoju sestru. Ako veľmi som ju nenávidel. Ako veľmi som nenávidel Rokfort, ako veľmi som nenávidel seba. Začalo s ato presne pred 5timi rokmi.
„Bojím sa James, čo keď neskončím v Chrabromile?“ pošepol som svojmu bratovi tesne pred tým ako som s amal zaradiť do toho prekliateho radu na roztrieďovanie.
„Tak ťa naši vydedia, rozpytvajú a potom zabijú.“žmurkol na mňa ale keď zbadal strach v mojich oćiach usmial sa.
„Žartujem. Ty neskončíš nikde inde než v Chrabromile.“
„A čo ak náhodou?“
Kľakol si pre do mňa a zdvihol mi bradu.
„Tak iná fakulta získa úžasného študenta.“
„Albus Severus Potter.“ Zhlboka som sa nadýchol a postúpil ku stolčeku. Zavrel oči a sadol si naň.
Klobúk mi do hlavy dobrých 5 minút hústil rôzne veci o mojej povahe ale ja som sa tak strašne bál, že som ho nedokázal počúvať. Začul som až jeho posledné slovo, ktoré mi otvorilo bránu do záhuby.
„SLIZOLIN.“
Postavil som sa ssledoval ten chabý, prekvapený potlesk od Slizolinského stolu. Pozrel som sa do šokovnej tváre svojho starśieho brata. Nevedel som z nej prěčítať nič iné než šok. Bál som sa, že je na mňa nahnevaný. Bál som sa reakcie rodičov.
Od tohto strašného dňa ubehlo 5 rokov. Za tých 5 rokov sa zo mňa stal zatrpknutý,odmeraný,hnusný slizolinčan. S bratom som sa stretával málokedy a aj to sme sa ledva rozprávali. Keď tu nastúpila moja sestra, vśetko sa ešte zhoršilo. Akoby nestačilo, že mi ukradla post miláčika rodiny doma, musela ma zatieniť aj tu! Každý ju miloval. Každý sa s ňou chcel priateliť. Chlapci sa snažili dobiť jej srdce za každú cenu. Aj keď si myslím, že ona srdce nemá. Prelietala z jadného chalana na druhého. Ako inak skončila v Chrabromile a moje zatrpknutie sa ešte prehĺbilo. Ani si nepamätám kedy som sa na posledy usmiaval, nie to ešte smial.
„ No tak Albie, netvár sa ako kopa hnoja.“ Hodil sa vedľa mňa na gauč môj najlepší a jediný priateľ.
„Dávaj sakra pozor!“ zasyčal som keď ma kopol do stehna.
„Zase zlá nálada? Och vážne prepáč. Ty ani nevieš čo je to dobrá nálada.“ Zatrilkoval mi do tváre a ja som povítil náhlu chuť udrieť ho.
„Nechaj ma na pokoji Tom.“
„ A vieš čo? Nenechám!“
Otočil som s ak nemu a následne to oľutoval. Uvidel som svoju sestru ako sa ťahal ku kreslu s Scopriusom Malfoyom.
„Čo tu dočerta chceš?!“ zavrčal sa na ňu keď sa zvalila do kresla.
„Hádam ti tu prekážam?“ spýtala sa a lenivo prehodila nohu cez nohu.
„Áno prekážaś!“
„Au! To bolelo Al! Toľko nenávistí v dvoch slovách.“ Tvárila sa dotknuto a na to sa rozosmiala.
„Nebuď trápny Al! Preber sa trochu! Tváriš sa akoby si mal zomrieť. Nić nepoviem kebyže to je tak jeden deň ale ty sa tak tváriš celých 5 rokov!“
„Ty to nechápeš.“ Vrćal som na ňu a chcel som jej čo najviac ublížiť.
Len sa usmiala. Celá Lilly. Ju tak ľahko niečo nevytočí a už vôbec nie aby ju to malo prinútiť ku odchodu. Bolo len málo vecí čo ju rozčuľovalo a ja som bohužiaľ medzi ne nepatril.
„To si človek,nenôže vychutnať kus kľudu ani vo vlastnej klubovni?!“ zašriekal som a vypadol z klubovne. Potreboval som sa odreagovať. Potreboval som vypadnúť. Šiel som až ku Zakázanému lesu. Sadal som si na peň a zložil hlavu do dlaní. Tak som to tu neznášal.
Tak som neznáśal seba. Ja Albus Severus Potter som bol najväćší čudákom Rokfortu. Nezdedil som po svojom úžasnom otcovi a nádhernej matke nič. Nemal som ich odvahu, krásu, nadšenie či chuť pre robenie problémov. Všetko zdedili Lilly a James. James bol celý otec. Lilly zase matka. Aj keď zdedila prelietavosť po otcovom strýkovi Siriusovi. Aký bol on? Zdedil som niečo po ňom? Pochybujem. Ja nemám právo volať sa Potter. Čierna ovca rodiny. To na mňa úplne sedí.Po líci sa mi skotúľala slza. Perfektné, akoby nestačilo že som čudák tak som ja obyčajná padavka. Surovo som si ich utrel a a postavil sa keď v tom mi padol pohĺad na nejakú vec čo svietila v tráve. Opatrne som k nej podišiel a zodvihol ju. Bol to denník. N aobale mal nápis napísaný zlatým ozdobným písmom. Nebolo to po anglicky takže som to nedokázal prečítať. Po prelistovaní som zistil, že je prázdny. Sklamane som si vzdychol a chcel ho odhodit keď v tom sa strany sami hýbali aotvorili sa presne uprostred. Slová sa tam začali objavovať a vytvárali vetu. Doširoka som otvoril oći.
„Si stratený? Bezmocný? Nenávidíš celý svet? Chceš to zmenit? Ja ti pomôzem. Dovolím ti nazriet do môjho najhlbiešieho vnutra a ukázem ti veci o ktorých sa tvojim surodencom môze len snívat.“
Omámene som na to hľadel a abez toho aby som si to uvedomoval sa mi hýbali pery.
„Áno.“ Zašepkal som do ticha. Denník začal žiarit jasným zlatým svetlom a ja som cítil ako ma to vťahuje dovnútra.
„Nie!“ zdesene som odhodil denník ale bolo už neskoro. Cítil som ako letím vzduchom. Pľúca akoby mi sťahovali železné obruče. Nemohol som sa nadýchnuť. Pálili ma oči. Myslel som si že je to môj koniec, keď som v tom tvrdo dopadol na zem. Postavil som sa a poobzeral okolo seba. Bol som v Rokforte. Na to istom mieste kde som našiel denník. Splašene som sa poobzeral okolo seba ale už som ho nevidel.
„Čo sa to do prdele stalo?!“ zasyčal som do tmy.
Po dlhom uvažovaní čo ďalej som sa nakonie rozhodol ísť ku hradu. Jediné riešenie je to prekúmať. V krvi som cítil do teraz nepoznaný pocit. Adrenalín. Valil s ami žilami a nútil ma byť ako na tŕňoch.
Vošiel som do hradu. Chodby boli prázdne. Jasné, veď je noc.
Poobzeral som sa okolo seba aby som našiel niečo,nejaký bod o ktorý by som s apomohl oprieť azistiť čo sa stalo. Lenže nić som nevidel.
Okolo mňa preletel duch.
„Takmer Bezhlavý Nick!“ vykríkol som šťastne. Duch sa pomaly otočil.
„Áno?“
„Som taký rád že ťa vidím!“
„Prepáč,si tu nový? Teba som tu ešte nevidel.“
„Nie, chodím tu už 5 rokov.“
„Vážne?“ Nik zdvihol obočie.
„Áno. Nepamtáš si sa? Veď to mne si pomáhal nájsť cestu z tej tajnej miestnosti kde ma zavreli siedmaci! No tak, nehovor, že si to nepamätáš.“ Naliehal som na neho.
„Prepáč, neviem o čom hovoríš.“
Otočil sa a ladve odplávaval vzduchom ďalej. Náhle ma prepadla hystéria aja som vykríkol.
„No tak! Nik! Musíš ma poznať! Som Albus Severus Potter! Syn Harryho Pottera a Ginny Weasleyovej!“ Duch zamrzol vo vzduchu.
„Čo si to povedal?“
Zmätene som zdvihol ramená.
„Poćul si.“
„Robíš si zo mňa dobrý deň chlapće? Nemôžem byť ich synom, lebo Harry chodí teraz do 6steho ročníka a Ginny je v 5tom.“
Do korán som otvoril ústa. Ja som sa dostal do minulosti. Ten denník, nebol náhoda. On mi chcel niečo ukázať!
Hľadel som na Nika ktorý si ma ostražito premeriaval. Musel som mu pripadať ako blázon!
„Ehm, máš pravdu. Chcel som si urobiť srandu ale neskočil si na to.“ Nervózne som sa zasmial a sledoval ako Nik odchádza.
„To bolo tesné.“ Vydýchol som do tmy a náhle som sa strhol keď sa za mnou ozval hlas.
„Čo bolo tesné?“
Prudko som sa otočil a moje oči sa streli s modrými za polmesiačikovými okuliarmi.
„Pán profesor Dumbledore!“
„Viem, že je neslušné odpočúvat cudzie rozhovory, začo sa hlboko ospravedlňujem ale neušlo mi ako si hovoril, že si synom Harryho Pottera.“
Stŕpol som. Rozmýśľal som nad tým, ći mu to povedať. Veď to je Dubledore. On tomu pochopí.
„Áno.“ Povedal som pevným hlasom a čakal na jeho reakciu. Stál uprostred haly ako dokonalá vyrezávaná socha a krčil čelo ako rozmýšľal.
„Poď za mnou Albus.“
Povedal vážnym hlasom ahned nato sa uchechtal.
„Aké divné vyslovovať vlastné meno.“ Hľadel som na neho ako na blázna. Srýko George mal pravdu keď o ňom hovoril ako o starom bláznovi.
„Tak Albus, posaď sa.“ Riekol Dumbledore v jeho pracovni a ukázal na stoličku pred jeho stolom. Opatrne som si sadol a uprene ho sledoval.
„Spusti.“
„Tak ako by som začal.“
„Skús pekne od začiatku.“ Žmurkol na mňa a ja som prikývol.
„Volám sa Albus Severus Potter a Harry Potter je vážne mojím otcom. Mám 15 rokov a chodím tu na Rokfort do 5teho ročníka spolu s mojimi 2 súrodencami. Lilly a James. Obaja sú v Chrabromile ale ja som v Slizoline.“ To slovo som vyslovil s toľkou nenávisťou akú som v sebe našiel.
„Pokračuj, prosím.“
„Takže, Všetko bolo v poriadku až do dňa...“
A všetko som mu povedal.
Komentáre
Prehľad komentárov
https://genericviagragog.com viagra no prescription
What you need to be informed back dear blood oppression
(AJimifluinna, 26. 7. 2018 20:54)
Torsion bras de quelqu'un est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang par de vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/acheter-du-cialis-sur-internet/
al
(eliz, 18. 12. 2012 18:39)
Dalsia cast prosim nech je coskoro :-)
sice by to chceli trochu rozpisat ale mojou nedockavostou mi to je jedno :-P milujem poviedky s navratom do minulosti, mohla to byt sranda cestovat do minulosti vlastne by to mohlo byt zaujimave poucne a atd
hi ej eo
(generic viagra 100mg, 25. 2. 2021 19:28)