2.časť
„Ja to asi nezvládnem.“ Zašepkala som do ticha obrovskej vstupnej haly, kde som čakala na vyzvanie profesorky McGonnagalovej aby som opäť podstúpila roztrieďovanie.
„Slečna Grangerova?“
Prikívla som na znak pochopenia a zhlboka som sa nadýchla. Veď to nič nieje. Vošla som do siene. Vzpriamene som prechádzala uličkou, kde som bola prenasledovaná kadejakými pohľadmi. Boli to pohľady záujmu hlavne od mužského osadenstva,pohľady nečakanej nenávisti či obyčajne pohľady. Sadla som si na stoličku a na hlave som zacítila jemnú látku Triediaceho klobúka.
„Uhm, takáto bystrá myseľ a neskutočná odvaha. To sa nevidí ćasto. Počkaj ja si na túto hlavu pamätám. Ty si z budúcnosti.“ Ticho mi zaznel v uśiach hlas klobúka.
Uškrnula som sa.
„Prekvapuje ťa to?“
„Ale čoby. Myslím, že výber tvojej fakulty nemohol byť jednoznačnejši. CHRABROMIL!“ posledné slovo klobúk zakričal. Usmiala som sa. Od chrabromilského stola sa ozval divoký potlesk. Miesto mi uvoľnilo nejaké červenovlasé dievča. Akonáhle som sa jej zadívala do očí, vedela som kto to je.
„Ahoj, som Lilly Evansová.“
„Hermiona Grangerová.“ Usmiala som sa na Harryho matku a obdivovala jej oči. Boli presne ako Harryho.
„Si tu nová. Z kade si?“ usmiala sa na mňa srdečným úsmevom.
„Som z Ameriky. Z jednej Bostonskej ćarodejníckej śkoly.“
„Prečo hneď musíš otravovať novú študentku, Evansová?“ spýtal sa niečí hlas a keď som sa otočila uvidela som, presnú Harryho kópiu. Hnedé veselé oči, okruhle okuliare, neskutoćne strapaté,čierne vlasy a šibalský úsmev.
„Myslím, že ju skôr otravuje tvoja prítomnosť,Potter!“ okríkla ho Lilly.
„Ale no tak hrdlićky, nekričte po sebe a dajte mi priestor aby som sa predstavil novej krásnej tvárićke Rokfortu. Sirius Black.“ Spoza Jamesa sa vyklonila hlava so šticou hnedých vlasov. Zadívala som sa do Siriusovej tváre a až ma pichlo pri srdci. Opäť ho vidieť po roku čo bol mŕtvy. Bol to ten istý Sirius. Rovnaký zvodný hlas a úškľab ktorý mu skoro stále sedel na tvári. Lenže jeho oći boli iné. Plné života a hrali mu v nich iskrićky darebáctva. Boli nádhernej búrkovo-modrej farby. Dokonale som sa v nich stratila.
„Stratila si slov? Jemas myslím,že tuto dostanem rýchlo.“ Tieto slová ma dokonale prebrali.
„Prepáć, Sirius ale ja nehodlám byť tvoja ďalšia hračka na zpríjemnenie nudného večera. To radšej pobozkám Snapeov zadok.“ Nahla som sa k nemu a zasyčala som mu to do tváre. Vśetci vybuchli do smiechu.
„Tak tá ťa teda dala, kamoš.“ Smial sa na celé kolo James a búchal po chrbte Siriusa ktorému zjavne do smiechu nebolo.
„Tak to sa ešte uvidí.“ Sykol smerom ku mne a potom avoju pozornosť premiestnil a zemiak do ktorého nenávistne pichol.
„Z toho si nič nerob, on je proste taký.“ Vynorila sa odniekiaľ ´dalšia strapatá hlava s veselými hnedými oćami. „Remus Lupin.“
„hermiona Grangerová.“ Usmiala som sa na Remusa. Nezmenil sa.
Na moje potešenie večera dopadla celkom dobre aj keď som si už stihla poštvať Siriusa,čo mi bolo úprimne ľúto. Ale nemal sa zachovať tak jak sa zachoval! Je to jeho vina! A ďalšie plus dnešného dňa, pridelili mi Lillynu izbu čo ma tiež dosť potešilo, kedže to bola moja jediná kamarátku ktorú som tu mala. Trochu mi pripomínala Ginny, čo ma hrialo pri srdci. Ach tak mi chýbala. Všetci mi strašne chýbali. Čo už. Za chvíľu s ak nim vrátim. Zatiaľ budem musieť vydrať so Siriusom juniorom bez ďalších konfliktov. Byť s ním zadobre bolo vśak veľmi ťažké. Nemal práve najlepšiu povahu.
Komentáre
Prehľad komentárov
už si aj stihla pridať ďalšiu časť... je skvelá :)
len malinkatá poznámka skús tie časti aspoň raz toľko dlhšie :)
Mia
(eliz, 5. 12. 2012 18:20)