3.časť
Pár dní ćo som tu strávila prebehlo celkom dobre. S Lilly som sa dosť skamarátila a keď som svoj voľný čas netrávila v knižnici tak som bola s ňou. Momentálne som sa nachádzala v knižnici kde som čítala knihu o animágoch. Strašne ma to facinovalo. Rozmýśľala som,že to vyskúšam. Zmením sa na nejakého vtáka. To by bola voľnosť.
„Môžem si prisadnúť?“ zo zamyslenia ma vytrhol hlas Remusa Lupina.
„Jasné,sadaj.“ Usmiala som sa a úprimne som bola rada,že sa sním môže porozprávať.
„Tak čo? Ako sa ti tu páči?“
Musela som sa uškrnúť. Rokfort poznám lepšie než svoje ponožky. Aj keď musím uznať že je to tu trochu iné ako za mojich čias. Je tu viac chodieb a vytvárajú niečo ako malé bludisko.
„Je to tu krásne.“
„Čo to čítaš? Animágovia? Zaujímajú ťa? Ohol by som ti o nich niečo povedať, viem o nich toho dosť veľa.“ Uškŕňal sa Remus a jeho oći sa smiali tak ako som ich ešte nikdy nevidela.
„To sa stavím.“ Zasmiala som sa.
„Dobre, prepáć ale ponáhľam sa za Lilly sľúbola som jej,že jej pomôžem.“ Usmiala som sa na neho a spakovala si svoje veci.
„Tak fajn. Uvidíme sa neskôr!“
Vbehla som do klubovne a samozrejme moja šikovnosť sa nezaprela ani netoraz. Potkla som sa o vlastnú nohu aroztiahla sa na zemi. Dúfala som,že tento môj pád nikto nevidel ale aj tú trošku nádeje vo mne zmazal arogantný smiech.
„Rozčapiť sa na rovnej rovine? Nymslel som si že si až taká neschopná, Grangerová.“ Och ako mi liezol na nervy. Postavila som sa,napravila si tričko ktoré s ami vyhrmulo a prižmúrila oči.
„Zato ty Blac, nie si dobrý na nić. Ja som aspoň inteligentná.“
„Si šprt.“
„Vieš, to že niekto ćíta ešte neznamená, že je šprt. Aj tebe by trebalo prećítať aj niečo iné okrem návadou na krabićke kondómov, ktoré v najbližšom storočí potrebovať nebudeš.“
Spoza neho a ozval huronsky smiech.
„Hermiona, ty si proste úžasná.“ Smial sa na celé kolo James a chytal sa za brucho.
Zato Blackovi do smiechu nebolo. Zatínal päste a škrípal zubami.
„Aká si si istá. Mal som oveľa viač dievćat ako máś ty ponožiek.“
„To všetko vysvetľuje.“ Zasyčala som a mala som pocit, že zachvíľu strtím nervy a použijem neodpustiteľnú kliadbu.
„Ty nić nemôžeš vedieť o kondomoch,či chalanoch. Veď ty si obyčajná puritánka.“
Zovrela som prútik v ruke. Toto už bol vrchol.
„Čo som?!“
„Sirius, kamoško, ja by som to nerobil.“ Opatrne zatiahol james spoza Siriusa načo sa Sirius len uśkrnul. „Puritánka.“
Zbohom Rokfort. Vitaj brat môj,Azkaban.
„Ja nie som puritánka!“
„Nie? Tak mi povedz z koľkými chlapcami si sa bozkávala.“ Zatiahol Sirius arogantne, úplne si istý sám sebou.
„Ja,ja. Ono to.“ Jachtala som celá ćervená. Bola pravda, že s chlapcami som veľa skúseností nemala. Ale to neznamená, že to pred Blackom priznám a úplne sa potopím! To radśej si odrežem všetky končatiny.
Sirius sa víťazoslavne uśkrnul. „A mám ťa.“
V tej chvíli som spravila niečo, ćo budem asi na veky ľutovať. Pribehla som k nemu a pritiahla si ho za tričko bližśie k sebe. Boli sme od seba iba pár milimentrov.
„Vážne, som puritánka? Tak sleduj.“ Zapriadla som potichu a prelomila tú vzdialenost medzi nami. Akonáhle som ochutnala jeho mäkké pery, už nikdy som ho nechcela pustiť. Sirius si ma pritiahol bližśie abozk prehĺbil. Prerušilo nás až obdvné zahvízdanie spoza Blacka.
„Teda, ty sa nezdáš.“ Riekol omámený James keď sme sa od seba odtiahli.
„To veru hej. Nevedel som ćo v tebe je,Grangerová.“ Povedal vykoľajený Black ale okamžite nasadil svoju arogantnú masku.
„Prvý a posledný krát,Black.“ Zasyčala som a vybehla do izby.
„Čo ti je? Tváriś sa akoby si videla nahého Snapea.
„Kiežby.“ Zašepkala som znićene a zaborila si hlavu do vankúśa. Čo som to spravila?! Veď je to Harryho krstný otec! Sirius,ktorý zomrel pred rokom na ministerstve kvôli našej hlúposti!
„Hermiona,čo sa stalo?“ vyplašila sa Lilly a sadla si na moju posteľ. Ona bola tá najsrdečnejśia a najúprimnejšia osoba na celom svete.
„Ja, pobozkala som Siriusa.“ Rýchlo som zo seba vychrlila aby to znelo menej strašne.
„Ty si. ČO?!“ vykúlila Lilly oći a zakrila si rukami ústa.
„Ticho!“ sykla som na ňu kedže na druhej strane izby trónili obdivovateľky Blacka a spolu a kebyže sa toto dopočuli rozniesli by pletky rýchlejśie ako svetelný lúć dopadajúci na zem. A to je už ćo povedať. Aj moja babka klebetí menej ako Rokforské dievćatá.
„Prečo?“ zašepkala stále prekvapená Lilly. „Veď, ja som si mysela že ho neznášaš.“
„Veď aj ho neznášam, ale keď on ma provokoval! A nazval ma Puritánkou! Proste som stratila nervy.“ Lillyn pohľad sa zmenil na súcitný.
„Zlatko, to prejde. Pár dní sa o tom bude šuškať a všetko bude v poriadku.
„To teda dúfajme.“