5 časť
Pomaly som otvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Celé telo ma bolelo. Nemohla som sa ani pohnúť. Snažila som sa rozpamätať čo som robila včera, že som takáto dolámaná, keď sa mi zrazu všetko vyjasnilo.
„Mala som počúvnuť Siriusa a nepiť toľko.“ Zašepkala som do ticha izby.
„Konečne si mi dala za pravdu. Nemáš náhodou kameru? Aby si si to natočil, lebo toto mi nikto neuverí.“ Ozval sa z rohu veľmi známy, arogantný hlas. Strhla som sa a prudko sa vystrela.
„Čo robíš v mojej izbe?!“ vykríkla som a bola som dosť naštvaná. Ako sa sem dostal?!
Pobavene nadvihol obočie. „Ak si si nevśimla, si v mojej izbe.“
Šokovane som s apoobzerala okolo seba. Vážne som bola v jeho izbe. Presnejšie v jeho posteli.
„Ty!“ vyskočila som z postele a prihnala sa k nemu.
„ Idiot, ignorant,hajzel,magor,debil,hlupák?“ napomáhal mi s úškrnom..
„Čo robím v tvojej posteli?!“
„Povedzme, že sa mi proste páčiš oveľa viac v mojej posteli.“ Uškrnul sa.
Mala som chuť mu vlepiť.
Nakoniec po zvážení toho, čo by sa dialo kebyže som mu vlepila, som si to rozmyslela. Zbytočne sa budem namáhať aj tak ma už všetko bolí.
„Máš šťastie,ze sa ledva hýbem.“ Zasyčala som a začala sa obliekať.
„Ja viem. A užívam si to.“
„Koľko je vlastne hodín?“
„Zmeškala si 2 hodiny.“
“Čože?!“ vykríkla som. To nie je možné!
„Ukľudni sa. S Jamesom sme povedali, že ti bolo zle. Na tvojom mieste by som si odpustila polhodinovú prednášku o tom aký sme hajzli a poponáhľala sa aby si stihla aspoň transfiguráciu.“
Prekvapene som zavrela ústa. Ako to že ma tak dobre poznal? Vážne som sa mu chystala vynadať.
Prižmúrila som oči. „Dnes je tvoj šťastný deň, Black.“
Schytila som topánky a vybehla z jeho izby.
Do pár hodín sa roznieslo po celom Rokforte, že som prenocovala v Siriusovej izbe. Vznikali rôzne za uši pritiahnuté historky čo sme tam robili. Samozrejme, ani jedna sa nezhodovala. Celkom úspešne som to ignorovala. Celkom úspešne som ignorovala aj Blacka. Bola som na neho naštvaná. Viem, že na to nemám dôvod ale už len z princípu.
„No tak, Grangerová! Spomaľ! Máš v zadku vyrtuľu alebo čo?!“ kričal za mnou hlas, ktorý by som najradšej už nikdy nepočula.
Pridala som do kroku,ako sa to najviac dalo. Dosiahla som nebezpečnú hranicu, rýchleho kroku a prizabitia sa, tak som radšej spomalila a Black ma tak rýchlo dobehol.
„Spomalil ťa môj nebeský hlas?“ zapriadol potichu a zachechtal sa.
„Skôr strach o môj život. Veľmi dobre vieš aká som šikovná.“
„To teda hej. Si magnet na trapasy a problémy.“ Smial sa Black a ja som sa, aj keď som nechcela, musela pousmiať. Mal pravdu.
„Mier, Grangerová?“
„Neviem o tom, že by sme mali začatú nejakú válku.“
„Ale no tak! Už od kedy si tu prišla sa v kuse naťahujeme a robíme si naschvál!“ musela som uznať, že mal pravdu.
„Tak, fajn. Mier.“ Pre pokoj celého obyvateľstva Rokfortu som súhlasila.
„Aj keď mi to bude chýbať.“
„Chýbať? Čo ti bude chýbať na tom, že ťa stále dostane dievča?“
„No povedzme to tak, že si nedokážem predstaviť ako mi nenadávaš a nestrápňuješ ma.“
Musela som sa zasmiať. „To máš pravdu. Mal by si o ďalšiu slintajúcu obdivovateľku viac.“
„Prečo mal? Teraz ju nemám?“ spýtal sa nevinne a ja som mu lakťom štuhla do rebeier.
„Tak na to zabudni.“
Jeho oći náhle znežneli. Nechápala som túto zmenu.
„Vidíš?“
Bola som zmätená. Čo sa mi snaží povedať?
„Čo mám vidieť?“
„Vieme sa rozprávať aj normálne. A nelietajú tu ani facky, ani kliatby. Neviem ako tebe, ale mne sa to tak páči viac.“
Usmiala som sa. Mal pravdu. Zas. Aj mne sa to páčilo viac. O dosť viac. Cítila som s apri ňom dobre.
„Máś pravdu.“ Ani som si nevśimla, že sme už boli prek klubovňou.
„Mačacie fúziky.“
„Dáma ako prvá.“ Uśkrnul sa Sirius a pustil ma pred seba.
No keď som vošla do klubovne, čakalo ma prekvapenie. Sánka mi spadla až pokolená, a Sirius na tom nebol o nič lepšie,
„Vidíš, to ćo vidím aj ja, alebo som zjedol len priveľa koláčikov.“
„Tak to som ich zjedla priveľa aj ja.“
Na gauči sedeli, prepletený Lilly a James. Nebozkávali sa len si o seba opierali čelá a hladeli si do oćí. No aj napriek tomu sa mi táto chvíľa zdala taká imtímna až som mala výčitky svedomia, že ich vyrušujem. Ćo sa o Remusovi a Petrovi povedať nedalo. Sedeli rozvalení na druhom gauči. Remus čosi čítal a Peter prežúval akúsi divnú vec, ktorú som nedokázala identifikovať. Sirius zaklapol ústa a pousmial sa. Sadal si ku Remusovi a vyložil si nohy na svojho priateľa, nevśímajúc si jeho naštvané pohľady. Usmiala som sa. Pripomínal mi Harryho. Klesol mi úsmev keď som si uvedomila, ako mi strašne všetci chýbajú. Som tu už 2 týždne. Podľa Dumbledorovho plánu, by som mala odísť o 2 týždne. Keď som sa zapozerala na skupinku pred kozubom. Ako sa smejú a doberajú sa, zacítila som ´další pocit. Oni sú moji priatelia. Nevedela, som si predstaviť, že ich mám opustiť. Pohľad som venovala Siriusovi. Ku nemu som už dávno necítila len priateľstvo. Niekde medzi tými našimi hádkami, doťahovačkami, bitkami alebo len rozprávaním som sa do neho zamilovala. Zamilovala som si jeho nádherné oči, úsmev ktorý mi roztriasol kolená, vlasy ktoré si stále prehadzoval, vôňu. Proste všetko.
„Cst! Hermiona! No tak zobuď sa!“ niekto mi kmital plecom. Podráždene som otvorila oči. Boli 3 hodíny ráno! Komu, strašilo vo veži?! Na moje obrovské prekvapenie na do mnou stál Sirius. Priložil mi prst na ústa a ukázal rukou na dvere. Obula som si papuču a šla sním. Chytil ma za ruku a niekam ma viedol. Zastavil sa až pred obrvksým balkónom na treťom poschodí. Vonku bolo krásne. Mesiac, žiaril a na obleho nebol ani mráćik. Bola nádherne atramentovo modrá.
„Spíš ako drevorubač.“ Uśkrnul sa Sirius a preruśil moje myšlienkové pochody.
„No prepáć. Nemôže za to, že ty máš poruchy spánku. Čo vlastne chceš?“
„Po 2 hodinách čo som ťa sledoval ako spíś, ma to prestalo baviť a zachcelo s ami s tebou porozprávať.“ Pokrčil plecami. Šokovane som otvorila ústa.
„Ty si ma sledoval pri spánku?“
“Robím to každú jednu noc, odkedy si tu prišla.“
„Prečo?“
„Lebo mi nedáś spávať. Stále na teba musím myslieť.“ Nežne sa na mňa usmial a chytil ma za bradu. Prekvapene som tam stála.
„To myslíš vážne?“ on len prikývol. Po telo sa mi rozlielo teplo a ja som zacítila chuť šťastia. Mala som chuť sa mu hodiť okolo krku, vystískať ho tak, žeby sa nemohol ani nadýchnuť. Ale ovládla som sa a namiesto toho som sa postavila na špičku a jemne ho pobozkala.
„Uhm, zaslúžil som si ju?“ jemne zapriadol Sirius a oblizol si pery.
„Áno.“
„A môžem si ukradnúť ešte jednu?“ chytil ma za pás a pritiahol si ma bližšie. Položila som mu ruky na hruď a uškrnula som sa.
„A zaslúžiš si ju?“
Sirius sa tváril, že premýšla a potom prikývol. „Myslím, že áno.“
„Tak si ju ukradni.“ Zašepkala som a cítila jeho sladké pery na mojich.
„Čo povedia na to ľudia, keď sa zajtra objavíme ako pár.“
Zamrzla som, čo neušlo jeho pozornosti.
„Sme pár nie?“ spýtal sa s obavami v hlase. Na okamih som s azamyslela.
„Ano.“
Pritiahol si ma na hruď. Dal mi jemný bozk do vlasov.
„Tak v tom prípade, mi to je jedno, lebo sa mi momentálne splnil sen o ktorom som si myslel, že je nesplniteľný.“
Pozrela som mu do očí a cítila ako sa v nich utápam.
Mne sa ten sen splnil už dávno. Presne v tedy, keď som rvý krát uvidela jeho oči.
Komentáre
Prehľad komentárov
som zvedavá ako to nakoniec dopadne keď bude Mia musieť odísť preč... Mám taký pocit, že to Dobledore chcel aby sa tak stalo aby to ovplyvnilo budúcnosť...
Mia
(eliz, 12. 12. 2012 16:32)