1.kapitola
Cez tmavý pozemok areálu Rokforskej strednej śkoly ćarodejníckej kráčala tmavá, v plášti zahalená postava a v rukách niesla malý plačúci uzlíček.Položila ho pred obrovskú vstupnú bránu a pohladila ho po líci.
"Tu sa o teba dobre postarajú." zašepkala tajomná osoba cez szly. Dieťa prestalo plakať, doširoka otvorilo veľké, modré oći a zvedavo pozorovalo svoju matku.Žena sa rozbehla smerom preč od dietaťa. Na chvíľu zastala a otočila sa aby venovala posledný pohĺad plaćúcemu uzlíčku. Kapucňa jej spadla a odhalila uslzenú tvár Belatrix Lastrengovej.
O pár hodín na to sedel vo svojej pracovni riaditeľ Rokforku profesor Dumbledore a držal v nárućí dieťa. Spod perinky jej trčal list. Pomaly si sadol a začítal sa do uslzených slôv.
Milý Albus,
Stojím pred ťažkým rozhodnutím. Rozhodla som sa,že napíśem vám lebo vy ste ten typ človeka že odpúťa všetkému živému, aj keď je to neviem ako temné. Rozhodujúce je to aby svoju ľútosť myslel úprimne a verte mi, že ja ju myslím.Teraz tieto riadky píšem s veľkými ťažkosťami. Ťažko vyberám slová a neuľahčujú mi to ani slzy ktoré neviem zastaviť.Rozhodla som sa tak ako som sa rozhodla. Zvolila som temnú stranu a tým pádom aj oddanosť Temnému pánovi. Myslela som si, že je to správne. Ale mýlila som sa. Ach a ako. Stretla som jedného človeka. Zaľúbila som sa do neho amala s ním dieťa. temný pán ho zabil. Ostala mi jedine ona. Moja Nicollete. Milujem ju nadovšetko a preto som sa ju chcem ochrániť. Vedela som, že ak by sa o nej Temný pán dozvedel, zabil by ju. A to nedopustím. Preto som ju zloźila pred dvere vášej śkoly. Prosím, postarajte sa mi o ňu ako o vlastnú. Zabudnite na to, že ja som jej matka. Zahoďte predsudky. Ona je iná, ćistá a nevinna. prosím. Verím, že som sa rozhodla dobre. ďakujem vám za všetko. So srdečným pozdravom, Belatrix Lastrengova.
Dumbledore si pomaly preśiel rukami po vlasoch. Pozrel sa na malý trepotajúci uzlíček a keď dieťa otvorilo svoje modré oćka okamžite v nich zbadal Belatrix. Pamätal si na ňu. Má jej oći. Zobral ju do náručia a zašepkal.
"Nicollete.Odteraz si len moje dievćata." pobozkal ju na vrch hlavy a dieťa spokojne zaspalo.
O 15 rokov neskôr
"Takto to nejde Oci! Ja sa už nechcem skrývať! Nechcem aby si ma učil potajomky ani nič ine! Ja chcem byť ako normálne deti." vykríkla čiernovlasé dievća s nádhernými modrými očami. Tak veľmi sa podobalo na svoju matku.
"Nicoll, ja to robím len pre tvoje dobre." Dumbledore sa unavene zosunul do kresla a založil si ruky akoby sa modlil.
"Och prestaň s tými kecami! A prestaň byť taký pokojný! Rozčuľuje ma to! Prosím, prosím strašne ťa prosím. Pošli ma na tie 2 roky do śkoly."
Dumbledore sledoval mladú dievčinu s pobavením. "Sme v škole."
"Och! Oco!"
"Dobre, ako chceš spravím to. Ale musíš byť opatrná. O 2 dni nastúpiť spolu s ostatnými žiakmi do školy, ale výber tvojej falulty spravíme ešte predzaćiatkom školy." unavene si vzdychol Dumbledore.
"Ach oci, ďakujem.Ľúbim ťa!" Nicoll sa hodina starému profesorovi okolo krku.
"Tak sa teším, Oci! Vyzerám dobre? No ták!" Nicoll natešene poskakovala okolo profesora keď sa presúvali do Veľkej siene na slávnostú večeru.
"Vyzeráš perfektne Nicoll. Choď si sadnúť k stolu."
Nicoll prikávla a rozbehla sa k chrabromilskému stolu. Klobúk ju zaradil tam. Bola taká šťastná. Sadla si k stolu a uprene pozerala ako Minerva vedie vystrašených prvákov ku triediaciemu klobúku.Pripadalo jej to také vtipné.
Chcela sa schuti zasmiať keď do nej niekto vrazil.Obzrela sa a uvidela dievća s hrozne kučeravými vlasmi a trochu veľkými prednými zubami.
"Och prepáč nechcela som. Počkaj ty si tu nová? eśte som ťa nevidela." Nicoll sa usmiala. Presne vedela čo má povedať, s ockom to cvićila celé 2 dni.
"Áno. Som z Francúzka. " usmiala sa na ňu
"Milujem Francúzsko. Som Hermiona."
"Nicoll." usmiala sa Nicoll. Bola taká śťastná. Už si dokonca naśla kamarátku.
Slávnostná večera prebehla super. Nicoll sa zoznámila so skvelími ľudmi. S Harry Potterom, Ronom,Ginny,Fredom a Georgom Weasleyovcami. Všetci boli veľmi milí. Dokonca jje priradili Hermioninu izbu! Boli v nej samy lebo jej 2 spolubývajúce sa odsťahovali do Holandska takže v izbe bola Hermiona najprv sama.
"Tak čo? Porozprávaj mi niečo o sebe." vyzvala Nicoll hermiona a pohodlene sa usalašila na posteli.
"Niečo o mne?" Nicoll si vzdychla a naklepala si vankúš. Zrazu si uvedomila, že ani ona sama o sebe toho veľa nevie.
"Tak vyrastala som vo Francúzsku apotom čo mi zomreli rodičia som sa presťahovala tu sa svojím jediným žijúcim príbuzným. Dumbledorom."
"Dubledorom?" vykríkla Hermiona a zakrila si rukami ústa. Nicoll sa zasmiala. Čakala takú reakciu.
K Nicoll sa pridala aj hermiona a obe dievčatá sa s chuti smiali. Nicoll sa pustila do opisu svojho vymysleného života. Mrzelo ju, že svpjje prvej kamarátke nemôže povedať pravdu.