3.kapitola
Stála tam ako obarená. Vážne videla svojho otca ako hladkal po pleci jednu z najnebezpečnejších smrtožrútok sveta?
"Nicoll, ja ti to vysvetlím." Dumbledore riekol pokojne aj keď Nicoll mala pocit, že v jeho oćiach sa mihol strach a beznádej (?).
"To by si teda mal!" Nicoll vošla do vnútra a buchla dverami. "Čo to má dočerta znamenať?!"
"Viem, že si riadne zmätená a ćakaš informácie ale nemôžem ti povedať všetko."
"Doriti,prestaň! Už ma to nebaví! Stále samé ´oo Nicoll nemôžem ti povedať všetko, si príliš mladá.´ Ale ja už niesom dieťa!" do očí sa jej tisli slzy hnevu. Bola nahnevaná a to riadne.
"Sandi si." riekol ticho Dumbledore a posadil sa. Nicoll po ňom hodila tvrdý pohľad a prekrížila si ruky na hrudi.
"Fajn, tak postoj. Je tu pár vecí čo by si mala vedieť.Vieš, pred 15 rokmi mal temný čarodej, menom Lord Voldemort asi najväčśiu silu za celý svoj život. Verboval si do svojej armády silných čarodejníkov a tvoril z nich monštrá bez srdca, ći citov. Jednou z nich bola al Belatrix Lastrengova. Myslela si tak ako tisícka ´dalších, že spravila dobre, že sa už nikdy nebude báť, že je na dobrej strane. Bola spokojná. No len do ćasu, kým nestretla jedného muža menom Alaric. Veľmi príjemný mládík, hotový lámać sŕdc. Bella mu podľahla ako mnohé iné, lenže toto bolo iné. Zamilovala sa do neho. Ako veľmi. utiekli spolu, utiekli pred Voldemortom. Mala s ním dieťa. Lenźe čo by bol Voldemort za temného čarodeja ak by si nevedel nájsť jednu z najoddanejších družiek,ktorú veľmi potreboval kedže jeho moc upadala. Našiel ich a potom, čo mu Bella odmietla opäť patriť zabil Alarica. Bella dieťa stihla skryť a utiekla sním. Vedela, že nemá śancu. Musí sa vrátiť na nenávidenú temnú stranu. Lenže čo s dieťaťom? Milovala ho celým svojim srdcom a nechcla dopustiť aby sa mu niečo stalo. Tak raz pred 15 rokmi zamierila ku rokfortu a spolu slistom ho položila pred brány Rokfortu s prosbou, nech sa o neho postaráme ako o vlastné." Dumbledore stíhol a pozrel ponad polmesiačikové okuliare na Nicoll, ktorá stála akoby ju niekto začaroval aby sa už nikdy nepohla.V Nicolliinej hlave to hmýrilo myślienkami. Mala zlé tušenie. O akom dieťati to hovorí? Ona už vedela odpove´d lenže všetkou svojou silou akú v sebe našla sa túto myšlienku snažila potlačiť. Toto nemôže byť pravda.
"To dieťa si ty." Dumbledorov hlas ju vytrhol zo zamyslenia. Táto veta jej dunela v hlave ako ozvena,ktorá nevie nájsť cestu von z jaskyne.
"Nie." šepla Nicoll. "Toto nie je pravda, klameš!" skríkla na neho acítila horúce slzy na líci. Vedela, že je to pravda. Každá jej bunka v tele to vedela.
"Prečo?! Prečo si mi to nepovedal skôr!" skríkla a utrela si slzy. Prepadla ju náhla túžba údrieť tohto pokojného starca.
"Ako si mi to mohol spraviť?! Prečo si mi nikdy nepovedal, že nie si môj otec?! To preto si ma stále skrýval! Aby ma nikto nezabil! A baďalej mi klamal do očí!" kričala Nicvoll ako zmyslov zbavená.
"Neznášam ťa!" skríkla a vybehla z pracovne.
"Nicoll!" poćula za sebou toho klamára, ale neotočila sa. behala ďalej. Myšlienky jej zahmlili mozog. Hodila sa za jeden gobelín a stoćila sa do klbka. Horúco slzy si dobíjali cestu von z jej zavretých viečok. Prečo? Mala pravdu. Jej matka bola zlá žena. Ćoby zlá, najhoršia! Zabila stovky ľudí a ešte viac ich mučila. Oddala sa moci Voldemorta a ju opustila. Nenávidela ju ešte viac ako Dumbledora. Toho starca,ktorý bol celých 15 rokov jej otcom. Ktorý ju naućil chodiť, rozprávať a čarovať. Od neho dostala ranu pod pás ktorá ju poznačila na celý život. Nevedela ako dlho tu bola. Nevedela ći to boli hodiny,ći minúty alebo dokonca dni. Už nevedela nič. Nič necítila. Mala pocit akoby jje niekto vytrhol srdce z tela ale donútil ju fungovať aj bez neho. Utrela si slzy a stiahla si vlasy do copu. Musí niekde zmiznúť. Niekde ďaleko, kde ju nikto nepozná, zmeniť si meno a nájsť si nejakú lásku. S ktorou budú mať kŕdel detićiek, ktoré nikdy neopustí.
Už sa chcela postaviť keď zrazu s trhnutím odletel gobelín. V rukách ho držal prekvapený. Fred Weasley.
"Hej, Nicoll, čo sa ti stalo? vyzeráś ako mŕtvola."
"Aj sa tak cítim" riekla a utrela si poslednú,dotieravú slzu.
"Hej." jeho hlas razom znežnel. "Čo je? Mne to môžeš povedať."
Pozrela sa do jeho krásnych hnedých očí a zrazu pocítila strašnú chuť mu to povedať. Niekomu sa vyrozrpávať či vyplakať. proste to dostať zo seba von.A tak mu to povedala.
"No.. fíha." vydýchol Fred keď sedeli oproti sebe v zakázanom lese na nádhernej čistinke.
"To teda hej." povedala Nicoll sucho.
"Ako sa cítiš?"
"Ako? Mám pocit akoby som stratila dušu. Akoby som bola len nepotrebná handrová bábika na ktorej ľudia doťahujú motúziky a robia si s ňou čo chcú."
"Máš, pravdu hlúpa otázka. Prepáč. Nicoll." povedal a nežne ma pohladil po líci. Chytila som ho zaruku a pridržala som ju vo svojich. Toto som potrebovala.
"Fred, neopusť ma teraz keď si zistil pravdu. Ja potrebujem kamaráta." povedala prosebne ba až priam zúfalo.
Fred sa len usmial a stisol jej ruku. "Nikdy neopustím túto krásnu tváričku."
Pritisla sa k nemu a cítila ako ju jeho mocné ruky obtočili. Cítila sa tak bezpečne ako ešte nikdy.
Ležali tam spolu dlho. Nicoll si ani nevšimla, že sa už zvečerilo a v lese bola tma ako vo vreci. Ale jej to nevadilo. Pri Fredovi sa cítila bezpečne. vedela, že sa jej nič nestane.
"Hej, mali by sme ísť do hradu." povedal ticho a pohladil ju po vlasoch.
"Hej, to by sme mali." s ťažkostami sa pozviechala na nohy. Samzrejme to by nebola ona kebyže sa nešmykne a neskydne do ne´dalekej mláky.
"Ty si teda šikovná." Fred sa značne zabával. Smial sa na celé kolo.
"Nesmej sa." Zamračila sa a náhle ju pohltila ćerveň. "Radšej mi pomôž." Fred jej podal ruku a jej náhle napadlo, že ak sa strápnila tak prečo sa aspoň nezabaviť? Jeho padoanú pomocnú ruku chytila ale nevytiahla sa na nohy. Práve naopak jeho stiahla k sebe do blata.
"Hej, čo to?! Ty potvora!" zavrčal a hodil jej hrudu blata do tváre. A tak sa začala vojna. Za chvíľu sa celý premočení, špinaví od blata a držiac sa za ruky blížili k hradu. Napriek všetkým zisteniam, v´daka Fredovi Nicoll zažila krásny deň. Vedela, že toto bude bolieť ešte dlho ale ono sa to spraví. Raz určite.
Komentáre
Prehľad komentárov
k tomu sa hodí jedno príslovie V núdzi poznáš priatela. teda aspoň myslím, že je to príslovie :D
HP
(eliz, 5. 12. 2012 18:28)